Postupne sa k výjavu pripájali ďalšie postavy, najprv Traja králi, ktorí
sa prišli Ježišovi pokloniť a odovzdať mu dary. Neskôr ako sa betlehemy
rozšírili z Talianska do Európy, sa ich súčasťou stali aj zobrazenia
regionálnych špecifík ako zvyky, tradície, oblečenie či remeslá.
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka sv. Františkovi z
Assisi, ktorý na Štedrý deň v roku 1223 slúžil omšu za prítomnosti
svojich priateľov a miestnych ľudí v lesnej jaskyni neďaleko dedinky
Greccio v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky
vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola.
Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť
spolubratov aj dedinčanov na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol
prísť na svet. Františkovi sa podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru,
ktorá natoľko zapôsobila na prítomných, že aj po jeho smrti slávnosť pri
betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé či
vyrezávané betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky.
Jasličky so sochami malého Ježiša, Panny Márie a Jozefa doplnené živými
ľuďmi sa rýchlo rozšírili po celom Taliansku. Najhonosnejšie betlehemy
sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe
sa podieľali poprední umelci a vladári.
K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v
Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vznikol koncom 13. storočia na
želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci.
Jeden z najznámejších novodobých betlehemov sa tiež nachádza v Ríme na
Námestí svätého Petra. Je obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s
Vatikánskou bazilikou. Architektonickým spracovaním ako celok pripomína
palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény
je, samozrejme, figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša,
Panny Márie a Svätého Jozefa. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa
každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu,
spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra,
zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.
Predvádzanie vianočných mystérií v stredovekých mestách na území
dnešného Slovenska sa začalo šíriť v 15. storočí. V 18. storočí v
Rakúsko-Uhorsku zvyk zľudovel a stal sa súčasťou ľudového výtvarného
umenia. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K
najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali
najmä v okolí bohatých banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom
vyrezávaných postáv a bohatými dekoráciami.
Okrem stálych betlehemov sa na Slovensku rozšírila aj tradícia
prenosných jasličiek. Mali podobu jednoduchej skrinky, vyrezávané
figúrky často nahrádzali papierové, lebo boli ľahšie a zmestilo sa ich
dovnútra oveľa viac. Na západnom Slovensku začínali chodiť betlehemci už
v adventnom období.
Najväčší betlehem na Slovensku je umiestnený v Rajeckej Lesnej. Vytvoril
ho v rokoch 1980 - 1995 ľudový rezbár Jozef Pekara. Jeho betlehem už
predstavuje okrem základného výjavu aj slovenské regióny,
najvýznamnejšie pamiatky, ale aj každodenný život.
Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v
rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda v Terchovej. Jeho
autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho spolu s priateľmi
Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvorili v roku l967.
Najväčší betlehem na svete je údajne v Santiagu v Čile. Tvorí ho 130
postáv vrátane dvojmetrových anjelov. Jeho autorom je sochár Juan Varas,
ktorý svoje monumentálne dielo dokončil v roku 2001.