Život Prešova
online
online
Tradíciu betlehemov zaviedol svätý František z Assisi
22.12.2019 Celý región
Bratislava
22. decembra (TASR) - Už niekoľko storočí patrí betlehem ako zobrazenie
biblického príbehu o narodení Ježiša Krista k neodmysliteľným súčastiam
Vianoc. Názov sa odvodzuje od mesta Betlehem, kde sa podľa Nového
zákona (Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Lukáša) narodil v
maštali Ježiš Kristus. Aj preto základ betlehemu tvorí dieťatko ležiace
na slame v jasličkách, pri ktorom stoja či sedia jeho matka Panna Mária,
sv. Jozef a dieťatko svojím dychom zohrievajú osol a vôl.
Postupne sa k výjavu pripájali ďalšie postavy, najprv Traja králi, ktorí sa prišli Ježišovi pokloniť a odovzdať mu dary. Neskôr ako sa betlehemy rozšírili z Talianska do Európy, sa ich súčasťou stali aj zobrazenia regionálnych špecifík ako zvyky, tradície, oblečenie či remeslá.
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka sv. Františkovi z Assisi, ktorý na Štedrý deň v roku 1223 slúžil omšu za prítomnosti svojich priateľov a miestnych ľudí v lesnej jaskyni neďaleko dedinky Greccio v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola.
Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj dedinčanov na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Františkovi sa podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru, ktorá natoľko zapôsobila na prítomných, že aj po jeho smrti slávnosť pri betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé či vyrezávané betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky.
Jasličky so sochami malého Ježiša, Panny Márie a Jozefa doplnené živými ľuďmi sa rýchlo rozšírili po celom Taliansku. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.
K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vznikol koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci.
Jeden z najznámejších novodobých betlehemov sa tiež nachádza v Ríme na Námestí svätého Petra. Je obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je, samozrejme, figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.
Predvádzanie vianočných mystérií v stredovekých mestách na území dnešného Slovenska sa začalo šíriť v 15. storočí. V 18. storočí v Rakúsko-Uhorsku zvyk zľudovel a stal sa súčasťou ľudového výtvarného umenia. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí bohatých banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných postáv a bohatými dekoráciami.
Okrem stálych betlehemov sa na Slovensku rozšírila aj tradícia prenosných jasličiek. Mali podobu jednoduchej skrinky, vyrezávané figúrky často nahrádzali papierové, lebo boli ľahšie a zmestilo sa ich dovnútra oveľa viac. Na západnom Slovensku začínali chodiť betlehemci už v adventnom období.
Najväčší betlehem na Slovensku je umiestnený v Rajeckej Lesnej. Vytvoril ho v rokoch 1980 - 1995 ľudový rezbár Jozef Pekara. Jeho betlehem už predstavuje okrem základného výjavu aj slovenské regióny, najvýznamnejšie pamiatky, ale aj každodenný život.
Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda v Terchovej. Jeho autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho spolu s priateľmi Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvorili v roku l967.
Najväčší betlehem na svete je údajne v Santiagu v Čile. Tvorí ho 130 postáv vrátane dvojmetrových anjelov. Jeho autorom je sochár Juan Varas, ktorý svoje monumentálne dielo dokončil v roku 2001.
Postupne sa k výjavu pripájali ďalšie postavy, najprv Traja králi, ktorí sa prišli Ježišovi pokloniť a odovzdať mu dary. Neskôr ako sa betlehemy rozšírili z Talianska do Európy, sa ich súčasťou stali aj zobrazenia regionálnych špecifík ako zvyky, tradície, oblečenie či remeslá.
Tradícia vianočných betlehemov sa rozšírila vďaka sv. Františkovi z Assisi, ktorý na Štedrý deň v roku 1223 slúžil omšu za prítomnosti svojich priateľov a miestnych ľudí v lesnej jaskyni neďaleko dedinky Greccio v Umbrii. Namiesto oltára v nej postavil jednoduché jasličky vystlaté senom, vedľa ktorých umiestnil živého osla a vola.
Napodobnením situácie opísanej v Biblii chcel František upozorniť spolubratov aj dedinčanov na maximálnu chudobu, v ktorej sa Boh rozhodol prísť na svet. Františkovi sa podarilo vytvoriť tajomnú atmosféru, ktorá natoľko zapôsobila na prítomných, že aj po jeho smrti slávnosť pri betleheme napodobňovali. Obyvatelia Greccia sami pripravovali živé či vyrezávané betlehemy a podľa Františkovho príkladu si rozdávali darčeky.
Jasličky so sochami malého Ježiša, Panny Márie a Jozefa doplnené živými ľuďmi sa rýchlo rozšírili po celom Taliansku. Najhonosnejšie betlehemy sa stavali vo františkánskych a kapucínskych kostoloch a na ich výzdobe sa podieľali poprední umelci a vladári.
K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Vznikol koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci.
Jeden z najznámejších novodobých betlehemov sa tiež nachádza v Ríme na Námestí svätého Petra. Je obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s Vatikánskou bazilikou. Architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je, samozrejme, figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa každoročne podieľa veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II.
Predvádzanie vianočných mystérií v stredovekých mestách na území dnešného Slovenska sa začalo šíriť v 15. storočí. V 18. storočí v Rakúsko-Uhorsku zvyk zľudovel a stal sa súčasťou ľudového výtvarného umenia. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. K najkrajším patria stredoslovenské, pretože rezbárski majstri bývali najmä v okolí bohatých banských miest. Vyznačovali sa veľkým množstvom vyrezávaných postáv a bohatými dekoráciami.
Okrem stálych betlehemov sa na Slovensku rozšírila aj tradícia prenosných jasličiek. Mali podobu jednoduchej skrinky, vyrezávané figúrky často nahrádzali papierové, lebo boli ľahšie a zmestilo sa ich dovnútra oveľa viac. Na západnom Slovensku začínali chodiť betlehemci už v adventnom období.
Najväčší betlehem na Slovensku je umiestnený v Rajeckej Lesnej. Vytvoril ho v rokoch 1980 - 1995 ľudový rezbár Jozef Pekara. Jeho betlehem už predstavuje okrem základného výjavu aj slovenské regióny, najvýznamnejšie pamiatky, ale aj každodenný život.
Pravdepodobne druhý najväčší slovenský betlehem sa nachádza v rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda v Terchovej. Jeho autorom je ľudový rezbár Štefan Hanuliak, ktorý ho spolu s priateľmi Jánom Holubekom a Štefanom Krištofíkom vytvorili v roku l967.
Najväčší betlehem na svete je údajne v Santiagu v Čile. Tvorí ho 130 postáv vrátane dvojmetrových anjelov. Jeho autorom je sochár Juan Varas, ktorý svoje monumentálne dielo dokončil v roku 2001.
www.ZIVOTPO.sk
